Fixky do školy

V krajine Papierov, kde písmenká a čísla skákali od radosti a riadky sa usmievali na slnku, žili dvaja nerozluční kamaráti - Fixka Fialová a Fixka Modrá. Boli to najšikovnejšie fixky v celej krajine, s hrotmi ostrými ako ihly a farbami jasnými ako dúha.

Všetko bolo v poriadku, kým sa neobjavili Ceruzky. Boli to škaredé, sivé a nudné nástroje, ktoré kreslili len čmáranice a škrabance. Fixky sa im hneď nepáčili, ale Ceruzky boli silné a mali ostré špičky, ktorými škrabali po papieri a kazili krásne kresby Fixiek.

Jedného dňa sa Fixka Fialová a Fixka Modrá rozhodli, že s tým už niečo musia urobiť. Zvolali tajné stretnutie všetkých Fixiek v krajine Papierov a vymysleli plán. Na druhý deň, keď Ceruzky prišli kresliť na tabuľu, Fixky sa im postavili do cesty.

"Už dosť!" zvolala Fixka Fialová. "Krajina Papierov potrebuje farby a krásu, nie vaše škaredé čmáranice!"

Ceruzky sa zasmiali. "Čo nám môžete urobiť?" spýtali sa. "My sme silnejšie a máme ostré špičky."

Fixka Modrá sa usmiala. "To je síce pravda, ale my máme niečo, čo vy nemáte - fantáziu a kreativitu."

A tak Fixky začali kresliť. Maľovali krásne kvety, farebné zvieratká a úžasné hrady. Ceruzky sa len dívali a žasli. Nikdy nevideli nič také krásne.

Deti, ktoré videli kresby Fixiek, boli nadšené. Tancovali a spievali od radosti. Aj pani učiteľka sa usmiala a pochválila Fixky za ich krásnu prácu.

Ceruzky boli porazené. Pochopili, že krajina Papierov potrebuje farby a krásu, a tak sa vzdali a sľúbili, že už nikdy nebudú škrabať po papieri.

Fixka Fialová a Fixka Modrá sa stali hrdinkami krajiny Papierov. Všetci vedeli, že vďaka nim bude krajina vždy plná farieb a radosti. A tak žili šťastne až do smrti... alebo aspoň kým sa im neminula farebná náplň